Listopad 2015

Modlitby za Paríž

17. listopadu 2015 v 17:33 | Nina |  Zo života
Trochu cynicky na aktuálnu tému.
Tragédia. Alebo skôr štatistika? Generalissimus s charakteristickými fúzami o týchto pojmoch rád polemizoval. Už je to však zopár rokov, čo Stalin sníva svoj večný sen o boľševickom raji. Nám preto nezostáva nič iné, než utvoriť si vždy vlastný názor. Napríklad na stodvadsaťdeväť mŕtvych civilistov v Paríži.

Je to čosi ako nepísané pravidlo. Keď dlho neprichádza ničivá prírodná katastrofa, udrú teroristi. Ľudia totiž našli v rozmnožovaní záľubu a stali sa nekontrolovateľní. Proti toľkej nezodpovednosti musí ktosi z času na čas zakročiť. No my stále nevieme oceniť, že sa nájdu dobrovoľníci ochotní dohliadať na "zdravý" vývoj civilizácie. Mnohí atentátnici pokladajú na oltár všeobecného blaha vlastný život! A my ich cynicky označujeme za vrahov a sfanatizovaných zločincov, zatiaľ čo skutočným kniežatám zla svojimi hlasmi pravidelne zaručujeme mandáty v parlamente. Ale vy vraj s pozostalými naozaj súcitíte? To je milé. Vedeli ste, že vaše profilové fotky zahalené do farieb francúzskej trikolóry ani statusy s hashtagmi #PrayForParis obetiam život nevrátia?

Terorizmus je skutočne závažným problémom súčasnej spoločnosti. No my, bežní smrteľníci, si ani pri najväčšej snahe nedokážeme predstaviť politické pozadie, ktoré stálo za jednotlivými atentátmi z minulosti, ani za sériou útokov vo Francúzsku. Napriek tomu nám nerobí problém ukázať prostom na konkrétneho vinníka. Tentokrát to vyzerá na migrantov, moslimov, jednoducho tie zvery z Východu, ktoré prišli vyhubiť kresťanov. Koho sme to pred jedenástimi rokmi vinili za odpálenie vlakových súprav v Madride? Zrejme si na to už nespomíname.

Aj francúzska trikolóra sa z facebooku o pár dní vytratí. A zabudneme. Alebo aj nie. Francúzi sa totiž rozhodli riadiť biblickým Oko za oko, zub za zub. Z oboch svetových vojen vyšli s reputáciou zbabelcov a teraz možno cítia príležitosť, ako si napraviť chuť. A tak žiadajú Európu o pomoc v prípade vstupu do vojny. Aké odvážne. V uliciach Paríža však reprezentačnú vzorku do prvej línie zrejme nezložia. Teraz stačí, aby tam zlomyseľné detváky odpálili petardu a vyľakaní občania skáču šípku do najbližšieho kanála.