Najväčší dar

12. prosince 2013 v 16:22 | Nina
S námahou som zadržiavala smiech. Adam zúril: "Ako je možné, že ani tieto nesvietia? Choď sa, prosím ťa, pozrieť do krabice, nejaké žiarovky predsa ešte mať musíme. Každý rok kupujem nové a žiadne nevydržia!"
"Možno by si mal konečne kúpiť jedny, ktoré by boli naozaj kvalitné, nie tieto drôtiky na jedno použitie." Nedalo mi to, musela som si rypnúť. Adam však už nevydržal, bol ako rozbehnutý vlak, ktorý nemohlo nič zastaviť. Ibaže by si to tie potvorské žiarovky rozmysleli. A skutočne. Možno sa len vyľakali jeho začínajúceho koncertu.

Narozdiel od tých malých svetielok som ja už bola na Adamove predvianočné nálady zvyknutá . Vlastne, na jeho nálady celkovo. Niekedy ma trápilo vedomie, že sme si naše úlohy v domácnosti vymenili . Ak bolo treba opraviť kvapkajúci kohútik, pokazený mixér či CD-mechaniku v počítači, vždy to skončilo na mojich pleciach. Nikdy som však nemala dôvod niečo Adamovi vyčítať, pretože on mal u nás doma rovnako nezastúpiteľnú úlohu. Všetko organizoval, upravoval, kontroloval, takmer nikdy nebol s ničím spokojný a aj vďaka tomu náš byt vyzeral vždy ako zo škatuľky. Vianoce tak boli pre neho rok čo rok výzvou monumentálneho významu.

Toho roku sme mali stromček v obývačke nasťahovaný už týždeň pred Štedrým dňom a on ho neustále obletoval, premeriaval, tu a tam sa nespokojne mračil, ba dokonca ho so šomraním obchádzal a kmásal vetvičkami.
Užívajúc si opojnú arómu ihličia, ktorá sa miešala v teplom vzduchu spolu s výparmi kuchyne, som nevidela dôvod pýtať sa, kde je problém tentokrát.

V danom momente bolo pre mňa nemožné vnímať súčasne vôňu medu, škorice, lineckých koláčikov a vysmaženého kapra, no vedela som, že by sa mi páčilo, ak by na chvíľu zastal čas. Pozorovala som svojho Drahého pohrúženého do posledných úprav, na tvári mi hral úsmev a v šálke pomaly chladol bylinkový čaj. "Čo máš v tom čajíku zlato, že sa tak usmievaš?" spýtal sa Adam povznesene a tiež sa usmial. "Poď si ku mne sadnúť, len na chvíľku," pozvala som ho k sebe na gauč, "chcem ťa držať za ruku."

Na moje veľké prekvapenie Adam ani slovkom neprotestoval a posadil sa ku mne. Oči mu svietili ako malému dieťaťu rozbaľujúcemu farebné škatuľky pod stromčekom, ruky mal teplé tak veľmi, že sa v nich tie moje priam roztápali. Chvíľu sme sa na seba bez slova pozerali, dlaň v dlani. Zrazu ma pustil. Už už som mu išla vytknúť, že dlho veru neobsedel, no on sa načiahol ku starému gramofónu, do ktorého mi len z recesie napadlo vložiť platňu s vianočnými koledami. Izbou sa rozleteli prvé tóny, cilim bom, cilim bam... Znovu ma chytil za ruku, moju tvár pritiahol k tej svojej a pobozkal ma. Pripadala som si ako pubertiačka, ktorá si nenápadne vymieňa nežné bozky so spolužiakom za dverami jeho izby, zatiaľ čo jeho rodičia sú v domnení, že sa spolu učíme matematiku. Adam akoby vedel, čo v danú chvíľu potrebujem, dokázal pre nás oboch vyčariť atmosféru, po akej sme v prítomnom okamihu najviac bažili. "Chýba nám už len imelo, chrobáčik," povedal naoko sklesnuto, no vedela som, že sa iba snaží úmyselne upozorniť na jednu svoju vlastnosť, ktorú mu z času na čas nešetrne vyhodím na oči. "Ty môj perfekcionista!"

Chvíľa s ním mi dodala toľko energie, že som okamžite pocítila nesmiernu potrebu efektívne ju zúročiť. Moje kroky preto viedli do kuchyne, kde ma ešte čakali drobné záverečné, no o to príjemnejšie povinnosti. Stále som si pospevovala staré vianočné piesne pobehujúc pri tom zo špajze k sporáku a zasa naspäť. Pred piatou hodinou večer bolo všetko dokonale pripravené na Štedrú večeru.

"Adam! Čo tam hľadáš? Hádam sa nechceš pripraviť o príležitosť vidieť zlaté prasiatko!" karhala som ho so šibalským úškrnom. "O 10 minút predsa večeriame."
"Pomôžem ti prestrieť?" ponúkol sa mi horlivo, ja som však nebola ochotná prenechať mu túto dôležitú úlohu. U nás doma bolo zvykom, že štedrovečerný stôl mala na starosti manželka,mama, prípadne dcéry...no jednoducho žiaden chlap! "Možno stolovanie nebude také dokonalé, aké by bolo pod tvojou taktovkou, no svojej role som sa snažila zhostiť najlepšie, ako som len vedela."
"Ale Leni, všetko bude perfektné. Ako každý rok. Nie, tento rok to bude o čosi lepšie!"

Mal pravdu, bude lepšie. Vedela som totiž, že "čosi" naozaj príde. Vlastne ktosi. Chcela som to Adamovi oznámiť dnes.
Počkať, kým si rozbalíme všetky darčeky a potom mu povedať o tom najkrajšom dare, aký si len dokážeme predstaviť. Nenájde ho síce pod stromčekom,zabalený v lesklom papieri a previazaný mašľou. Príde až v lete, no to nič nemení na nesmiernej radosti, ktorú nám obom spôsobí.

"Mám perfektnú manželku!" skonštatoval Adam po večeri. "Môžem to chápať ako komplexnú pochvalu alebo som len taká šikovná kuchárka?"

Oplývala som veľmi dobrou náladou, no vždy mi zahoreli líca, keď som v myšlienkach volila najvhodnejšie slová, prostredníctvom ktorých sa mal Adam dozvedieť o našom Poklade.

"Lenka, počúvaj! Nad niečím som rozmýšľal . Čo keby sme k nám pozvali na budúci rok cez sviatky rodičov? Vianočná párty vo veľkom, čo ty na to?"
"Ja ti nestačím? ",spýtala som sa, hrajúc urazenú. V duchu som sa však tešila z toho, ako mi môj manžel práve úžasne nahral do karát.
"Mohlo mi byť hneď jasné, že si môj nápad vysvetlíš takto, trdielko. Dobre vieš, že len s tebou som najradšej na svete! "

Uvedomila som si, že nadišiel okamih vyjsť s pravdou von, no náhle na mňa doľahol zvláštny pocit .
Akoby som zrazu ani nedokázala vysloviť to, čo by iní radostne vykričali celému svetu. Dneškom sa pre nás všetko zmení. Všetko.

Zhlboka som sa nadýchla: "Zlato, nasledujúce Vianoce už nebudeme sami. A tak ti neviem, starať sa aj o maličké aj o našich, nie je to trochu náročné?" spýtala som sa, túžobne čakajúc na jeho reakciu, pretože s každou sekundou ticha som sa jej viac a viac obávala.

"Maličké?? Vážne mi chceš povedať, že sa môžeme tešiť na bábätko?" Vyskočil,schmatol ma a vystískal, pri tom dával dôkladný pozor na moje bruško. Bola som ako v siedmom nebi, neschopná odpovedať, tak som len jemne prikývla.



Keď Adam zaspal, obliekla som si kabát, natiahla čiapku, rukavice a vyšla som von. Snežilo. Vo svite lámp bolo jasne vidno husté vločky. Otočila som tvár k nebu a nechala drobné chumáčiky snehu dopadať na moju tvár.
"Pane, ďakujem Ti za všetko. Aj za to, čo nás ešte len čaká."

 

55 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Nuun | Web | 12. prosince 2013 v 21:41 | Reagovat

Tak tahle se mi neobyčejně líbila. Nejenom dějově, ale v podstatě každým detailem od jednotlivých výroků, až po krásné zakončení. Moc pěkná pointa :)

2 Nina | E-mail | 12. prosince 2013 v 22:43 | Reagovat

Veľmi pekne Vám ďakujem, takéto slová sa vždy počúvajú/čítajú dobre! :-)

3 Aliwien | E-mail | Web | 13. prosince 2013 v 17:52 | Reagovat

Velmi dobrá povídka, nezbývá než chválit.

4 Iva WildDragon | Web | 16. prosince 2013 v 17:49 | Reagovat

Naprosto skvělá povídka, tu by i perfekcionista Adam ocenil :-)

5 Weiler | Web | 18. prosince 2013 v 21:14 | Reagovat

Kouzelný :) a to na ty dojáky nejsem, ale tohle mi vzalo dech. Pro mě stejně příjemný překvapení jako pro Adama.

6 Nina | E-mail | Web | 21. prosince 2013 v 0:11 | Reagovat

[5]: Popravde, tiež neviem, kde sa vo mne zrodila myšlienka napísať taký slaďák :-) Nie som beznádejná romantička, nevyhľadávam také filmy ani beletriu. Zrejme to bude tým, že sviatky Vianoc od detstva (vďaka rodičom) chápem ako niečo nádherné, takmer dokonalé :-) Veľmi pekne ďakujem za pochvalu!

7 Ada | 23. prosince 2013 v 23:39 | Reagovat

Ninka, to je vážne krásne! :-) Nedá mi nepochváliť ťa a neoceniť tu pracu :-) Si šikulka!

8 Ruža z Moravy | E-mail | Web | 24. prosince 2013 v 20:43 | Reagovat

Tak to byl opravdu nejhezčí dáreček- krásná povídka, myslím, že opravdu nemá konkurenci. :-)

9 Vendy | Web | 25. prosince 2013 v 20:24 | Reagovat

Jedna povídka ne o smutku. Ale o naději. Je to krásný dáreček... pro oba. :-)

10 Ell-e | E-mail | Web | 26. prosince 2013 v 15:11 | Reagovat

v soutěži jsem dala hlas právě tobě. Je to fakt kouzelný a ten příběh na mě působí strašně uklidně. :) Paráda!

11 Nina | E-mail | Web | 28. prosince 2013 v 18:55 | Reagovat

[7]:[8]:[9]:[10]: Ďakujem vám!:-)

12 Kitty | E-mail | Web | 30. prosince 2013 v 20:29 | Reagovat

Pro mě jasně první. V celku i v detailech. Navíc s nádherně ostrou fotkou a s příjemně objevným světlem. Vítězka je jasná. Blahopřeji :-D

13 Mavis Alvira DeWoid | E-mail | Web | 31. prosince 2013 v 16:57 | Reagovat

Síce som si tvoju prácu prečítala až po tom, ako bola vyhlásená za víťaznú, nič to nemení na tom, že je to NÁD-HER-NÉ! Skutočne krásne! Si veľmi talentovaná, rada by som si od teba prečítala ešte čokoľvek, pretože so slovami sa vieš veľmi pekne hrať, klobúk dole! :)

Jednoznačne si víťazstvo zaslúžiš :)

14 Nina | E-mail | Web | 2. ledna 2014 v 13:56 | Reagovat

[12]: Ďakujem veľmi pekne, Kitty! Veľmi ma teší, že sa ti moje dielko páčilo :-)

[13]: Krásne slová,ktoré si skutočne vážim. Víťazstvo bolo pre mňa nečakaným, no o to krajším prekvapením! Pevne verím, že si ešte nejaký ten článok, poviedku či fejtón odo mňa prečítaš. S písaním neplánujem prestať ;-)

15 cincina | Web | 3. ledna 2014 v 10:57 | Reagovat

Teeda, moc se mi to líbilo. Sice na takové slaďáky nejsem, ale tohle se mi taak líbilo:))
Hlavně Adam perfekcionista...v realitě bych toho chlapa já asi musela něčím praštit:D Motá se do kuchyně, zdobí stromek... neumím si to představit no:D

16 naoki-keiko | Web | 3. ledna 2014 v 11:15 | Reagovat

Hezky se to četlo ^^

17 Mariam Shades | Web | 3. ledna 2014 v 13:36 | Reagovat

Gratulujem k víťazstvu v súťaži! :) Poviedka sa skvelo čítala, páčil sa mi aj príbeh, zaslúžiš si to :-)

18 El | Web | 3. ledna 2014 v 13:38 | Reagovat

Napsala si to hezky a první místo si skutečně zasloužíš:)

19 HellieG | Web | 3. ledna 2014 v 14:12 | Reagovat

I když na tento žánr moc nejsem, tak tohle se mi četlo krásně a moc se mi to líbilo. Vítězství si rozhodně zasloužíš :D  :D  :D

20 Nina | E-mail | Web | 3. ledna 2014 v 15:00 | Reagovat

[15]: hneď ako som pustila túto poviedku do sveta, uvedomila som si, že Adam (napriek všetkým dobrým vlastnostiam, ktoré som mu prisúdila) je presne taký typ chlapa, akého nechcem /rozumej- nechcem doma nosiť nohavice /  aa ďakujem za pochvalu! ;-)

21 Nina | E-mail | Web | 3. ledna 2014 v 15:02 | Reagovat

[16]:
[17]:
[18]:
[19]:
Ďakujem veľmi pekne! Som naozaj rada, že sa vám poviedka páčila ;-)

22 Ellnesa | Web | 3. ledna 2014 v 18:49 | Reagovat

To... to bylo... úžasné, překrásné, perfektní, krásné. Prostě tvoje povídka byla kandidátem na vítězství! A vyhrála!

23 Viki | Web | 3. ledna 2014 v 19:27 | Reagovat

Úžasná povídka! :-)

24 Adele | Web | 3. ledna 2014 v 20:26 | Reagovat

opravdu nádherná povídka ;)) taky jsem přemýšlela, že něco napíšu, ale nakonec nebyl čas :((

25 Lenča | Web | 4. ledna 2014 v 10:26 | Reagovat

Moc pěkná povídka, vítězství si určitě zasloužíš :) Četla se krásně.

26 Bar | Web | 5. ledna 2014 v 11:55 | Reagovat

Je to dokonalost sama, unesla mě o necelé dva týdny zpátky, kdy jsem byla se svojí rodinou. Vynikající, opravdu! Smekám! :-)

27 Vika Čiriková | E-mail | Web | 5. ledna 2014 v 12:23 | Reagovat

To je fakt úžasné, víťazstvo si si zaslúžila :) Páčilo sa mi všetko, dej a hlavne tie detaily :)

28 Klára --> Svět tvoření | Web | 5. ledna 2014 v 16:09 | Reagovat

Normálně asi povídky na jiných blozích moc nečtu, protože také většinnou moc nestojí za to, ale když jsem viděla, že tato vyhrála soutěž, tak jsem si ji musela přečíst. A? Naprosto parádní! Každej detail povídky byl úchvatný a co teprve pointa a zakončení? Paráda. Jen tak dál! ;)

29 Nina | Web | 5. ledna 2014 v 18:44 | Reagovat

Ďakujem dámy! :-) Tešíte ma, skutočne :-)

30 WhitEvil/taková normální ještěrka | E-mail | Web | 5. ledna 2014 v 20:03 | Reagovat

úžasná a dojemná povídka! moc se mi líbí;)

31 (Re)Becca | 6. ledna 2014 v 10:40 | Reagovat

Krásné navození vánoční atmosféry, dýchá to na mě z každého slova :)
škoda jen, že jsem ji objevila tak opožděně :)

32 lizworld | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 12:27 | Reagovat

Pekný blog, aj články,úplne wow :O

33 Nikky | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 21:29 | Reagovat

Nádherné...veľmi dojemný príbeh...a takého Adama by som aj ja potrebovala... :-)  :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama