Človek mieni..

19. prosince 2013 v 15:47 | Nina |  Zo života
Začnem pekne po poriadku. Snáď sa po zámerne zdĺhavom objasňovaní aktuálnej situácie nakoniec dostanem k meritu veci.

V lete tohto roku som sa stala právoplatnou držiteľkou vodičského preukazu, vnímajúc túto malú kartičku ako bránu k novým možnostiam. Rodičia v nej pravdepodobne videli príležitosť spojiť príjemné s užitočným. Naša domácnosť už dlhú dobu pociťovala automobilový deficit. Jedna staršia dodávka, napriek svojím kvalitám a všeobecnej obľúbenosti medzi členmi rodiny, už predsa len nepostačovala.

Zrejme bude nevyhnutné zaobstarať si druhé auto.
Bod, v ktorom sme sa všetci zhodli. O druhu, dizajne a jazdných vlastnostiach mal každý z nás predsa len trochu rozdielne predstavy. Po krátkom čase sme si však spoločne vytýčili parametre, niečo ako záchytné body, ktorými sme sa ďalej riadili.

"Si začiatočníčka, lepší výhľad na vozovku poskytuje SUVčko. Ja by som aj tak nerád kupoval auto, v ktorom počas jazdy vlastne ležím."
"Pamätáš, ako sa nám zišiel pohon všetkých 4 kolies, keď sme zapadli cestou na lyžovačku?"
"Klimatizácia by bol veľký luxus? Niežeby mi na cestovanie nepostačovala naša pojazdná sauna, predsa len by som však prijala v novom aute o niečo väčší komfort."

Podobné dialógy boli u nás približne týždeň na dennom poriadku. Aby sme si však ujasnili isté fakty- pojem nové auto treba chápať v tak trochu prenesenom význame. Nové bolo pre nás.

Na základe starostlivého zvažovania padol jasný verdikt : "Nissan X-Trail". Autíčko malo približne 10 ročnú históriu, no ujednotili sme sa na tom, že vyzerá naozaj božsky. Jednoducho láska na prvý pohľad. Nikdy som nelipla na materiálnych veciach, preto sa mi ťažko vysvetľuje, akou cestou som svoj vzťah k tomuto autu nadobudla. Jasné však bolo, že sme si naozaj sadli.

Prvá jazda- výlet s rodinou do Čiech. Cestou som mala možnosť v spätných zrkadlách pozorovať svojich blízkych ako striedavo menia farbu, istý čas dokonca pripomínajúc taliansku trikolóru. Po úspešnom absolvovaní všemožných trás naprieč Českou republikou začal strach z rodičov opadávať. Nepasovala som sa do role bezchybnej šoférky, no spokojnosť na tvári otca mi dala znať, že sa naozaj zlepšujem.

V očiach sa mi musela zrkadliť nepopísateľná radosť vždy, keď mi naši s varovnými slovami podávali kľúče od auta.
"Jazdi opatrne, buď predvídavá a nikdy sa nespoliehaj na to, že máš prednosť alebo práve prechádzaš po hlavnej ceste. Vždy sa nájde nejaký magor, ktorý nerešpektuje značky."

Možno som si príliš cenila dôveru, ktorú do mňa vkladali. Možno šlo len o neskonalú radosť z autíčka...neviem. Jednoducho som sa naozaj snažila byť za každých okolností ostražitá.

Objavujúc čaro šoférovania, s každým zvládnutým kilometrom v sťažených podmienkach, moje pomyselné vodičské sebavedomie pomaly narastalo. Nikdy však nenarástlo do takej miery, aby som si dovolila predviesť podobný kúsok ako pani, ktorá nemilosrdne narušila jeden môj (takmer)pokojný návrat domov.

Krátko po Mikulášovi som sa do školy vybrala autom, že spravím nákupy vo veľkom. Už ráno som si sadala za volant s akýmsi nepríjemným pocitom, ktorého sa mi nepodarilo zbaviť po celé doobedie .

Vychádzala som práve na rýchlostnú cestu s predstavou, ako sa už o 5 minút budem doma tešiť z vianočných darčekov, ktoré mi dnes padli do oka. Čakala ma pomerne neprehľadná križovatka, na ktorej mi už niekoľkokrát nezostávalo nič iné, ako s hrôzou dupať na brzdu po tom, čo nejaký nezodpovedný šofér vychádzajúci z vedľajšej cesty nie len že nezastavil na STOPke, ale dokonca si veselo šliapol na plyn . Vždy som dávala pozor. Inak tomu nebolo ani tentokrát.
Hneď ako sa spoza kopčeka vyrútilo auto, prešla som nohou z plynu na brzdový pedál. Teraz za to ďakujem všetkým Svätým. Aj tak som však nezabránila zrážke.

Sled ďalších udalostí pre mňa doteraz zostáva záhadou. Pani v aute vychádzajúcom z vedľajšej cesty videla vraj aj mňa, aj STOPku, predsa len ďalej pokračovala v jazde (???).

Jazdný pruh sme mali "spoločný", preto skončila aj so svojím golfom u mňa, na mieste spolujazdca. Ranu som intenzívne cítila, počula a vlastne aj predpokladala. Vodič-profesionál by sa podobnej situácii určite vyhol. Možno som sa mala zachovať inak..

Ako v tranze som vytiahla kľúče zo zapaľovania a vystúpila z auta. Po pohľade na pravý bok nissanu ma oblial studený pot. Chvíľu som nevnímala.
Z tohto stavu ma prebral nástojčivý hlas sirény. Kamióny, pravdaže...Vycúvaním som im umožnila prejazd. Viem, autom sa bezprostredne po nehode nesmie manipulovať. Ja som však v tej chvíli nemala chuť riadiť premávku a upokojovať tureckých kamionistov až do príjazdu polície. Pri pohľade na naše autá bolo nad slnko jasné, ako k danej situácii prišlo a kto ju vlastne spôsobil.

Policajné hliadky, množstvo formulárov čakajúcich na vyplnenie a dve rozbité autá. Taká bola naša bilancia. Keď na miesto prišli po mojich málo vypovedajúcich telefonátoch rodičia, s nesmiernou radosťou sa rozbehli smerom ku mne. Bolo ak iste príjemné vidieť, že napriek tomu, v akom stave sú vozidlá, účastníci nehody sú viac-menej v poriadku. Aj keď pojem v poriadku bolo treba v prítomnom momente chápať značne relatívne. Vinníčka nehody sa priam biblickými gestami načahovala rukami k zatiahnutému nebu, jej plač vystriedal krik a my sme nadobudli vážne obavy. O chvíľu však konečne nastalo ticho.

Pani sa spočiatku odvolávala na svoje 40 ročné vodičské skúsenosti (?), tiež si vraj myslela, že značka Stoj, daj prednosť v jazde bude platiť "až tam niekde dole" a o minútu neskôr prisahala, že jej vo výhľade zavadzali nákladné autá.

S obdivom som sledovala rodičov, ako pokojne znášajú nepríjemnú situáciu a s dôchodkyňou sa snažia komunikovať diplomaticky.

Rada by som pokračovala v popise udalosti a jej ďalšieho vývoja, no aktuálne prežívané zúfalstvo mi v tom bráni.
Stačí snáď, ak na záver dodám, že pani si autíčko dala prednostne opraviť a už znovu veselo ohrozuje premávku.
Nám bola poisťovňou vyčíslená 30% finančná náhrada škody z celkovej sumy na faktúre zo servisu a otázne je, či táto reparácia bude vôbec niekedy uhradená .

Rezignovane počúvam vyhrážajúcu sa dôchodkyňu: "Len sa v tom ešte skúste rýpať slečinka! Zo zákona mi nevyplýva žiadna povinnosť doplatiť vám rozdiel škody! To že si platím najlacnejšie poistenie je moja vec a stíhať ma za to nemôžu. Tiež vás nemusí zaujímať, prečo mi nezobrali papiere. Pchh.. Už mi nikdy nevolajte, inak budete mať veľké problémy!"

Uvedomujem si, že nemá význam naliehať, na nikoho. Sama som zvedavá, ako sa celá situácia vyvinie.

...

Keď rodičia auto kupovali, určite im ani vo sne nenapadlo, že sa u nás v garáži nezohreje ani 3 mesiace.

 

9 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Kitty | E-mail | Web | 2. ledna 2014 v 15:08 | Reagovat

Víš že ti fandím od posledně. Krásně napsaný - a s nadhledem. Nejdůležitější je, že při vší smůle JSI CELÁ TY. Plechy se narovnají, vymění, psychická rána se zacelí. Ber to tak, že mohlo být podstatně hůř. Takový věci se stávají. Máš můj soucit.
Jen si mně nepřej, jestli jsi fabulovala! Pochopila jsem to jako tvoji nepříjemnou situaci a tak i reaguju. Pokud jsi fabulovala, moje uznání - jsi zase autorská jednička! Nic by na tom neměnilo to, že jsi si ZE MĚ utáhla svým článkem. Dobrýýý! Pochvala - tak i tak. Beru si tě do svých OBLÍBENÝCH, jestli souhlasíš. A já si jen tak kdekoho do svých oblíbených neberu! ;-)  :-)

2 Nina | E-mail | Web | 3. ledna 2014 v 14:56 | Reagovat

Predovšetkým chcem povedať, že v článku nie je vykonštruované vôbec nič :-)
Naozaj som mala nehodu, presne podľa tohto scenára. Máš veľkú pravdu, plechy sa vyklepú, podstatné je, že žijem, dýcham.. ;-) Ďakujem Ti veľmi pekne za uznanie! A samozrejme, sa zaradením do kategórie /obľúbené/ nemôžem nesúhlasiť :-P Ešte raz, vďaka! ;-)

3 Cata | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 17:08 | Reagovat

Páni...v půlce října jsem i já dostala řidičák, o to víc se mě tvoje nehoda dotýká. Je škoda, že je nové autíčko pomačkané, ale jak napsala Kitty, hlavně že jsi v pořádku.
Takový lidi, co ignorují značky, bych na silnici nepustila!!

4 R. | 6. ledna 2014 v 17:44 | Reagovat

já jsem dostala řidičák na začátku října..a doteď jsem i někdy podělaná strachy...ty lidi jsou fakt hovada, zbytečně někam pospíchají a říkají si on/ona počká..no a pak to takhle dopadá..já jsem měla málem taky bouřačku..magor namachrovanej v bmw mě předjížděl a bylo mu úplně jedno, že kousek v proti směru jede velkej traktor..v čas jsem zabrzdila..jinak by mě smetl a já bych se ocitla ve stromu..debil namachrovanej..
jinak že jsi v pořádku a ať se ti dále vede v řízení už bez nehod :-)

5 Ross | 6. ledna 2014 v 17:52 | Reagovat

Napsala jsi to moc pěkně :-) Tak by sem to nenapsala ani já :-)úplně sem z toho hotová :-O

6 Bonnie Galactic | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 17:55 | Reagovat

Podle tvého článku vypadá, že jsi v právu, a pokud si si tím jistá, tak bych na ní naléhala, už jen proto, aby si aspoň trochu uvědomila, co udělala...

Taky jsem dodělala řidičák nedávno, taky jezdím s rodičema, který jsou pořád ještě zelený :D ale zároveň mě chválej, jen je jízda se mnou pro ně náročnější než pro ně, protože jejich mercedesa by měli neradi na maděru :D

Ale nejvíc mě naštve, když řeknu lidem, aby se připoutali a oni mě řeknou: to je dobrý! A zvlášť když sedí za mnou. Nenechám se zabít nepřipoutaným člověkem, co mi sedí za zády protože při nárazu jeho tělo vystřelí na mou sedačku takovym svištěm, že bude mrtvej nejen on, ale i já.

A další věc co mě vadí je, když mi někdo řekne: Ty ale ještě jezdíš opatrně, tobě bude stačít menší auto, ty bourat nebudeš! A to je přesně tenhlě případ, jako ten tvůj. Ne, já do nikoho pravděpodobně nenabourám. Ale někdo může kdykoliv sejmout mě.

7 surpan | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 19:23 | Reagovat

I když mám řidičák delší dobu, tak se nestačím každý den divit, co jezdí na silnicích. Také jsem si pořídil nyní SUV a doufám, že to bude v pohodě a havárie se mi vyhnou. A držím palce, aby se vše nějak dalo do pohybu a babka sklapla hubu a vše do koruny zaplatila. Drzost lidí, kteří něco zaviní je neuvěřitelná.

8 Nina | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 20:47 | Reagovat

[3]: Autíčko nie je tak celkom nové, ako píšem v článku, kúpili sme jazdeného nissana, ale v perfektnom stave :-) Presne to si hovorím aj ja, ale človek si asi veľmi nepomôže :-(

[4]: To ti verím, na cestách dochádza často k podobne vyhroteným situáciám,človek aby sa občas bál sadnúť si za volant 8-O Tebe aj Cate prajem ešte veľa najazdených kilometrov bez nehody ;-)

[5]: Ďakujem za uznanie! :-)

[6]: V práve... ako sa to vezme. V skutočnosti tej pani zo zákona nevyplýva žiadna povinnosť doplatiť rozdiel medzi skutočnou sumou nutnou na opravu a tým, čo hradí poisťovňa.  
K tvojej poznámke- naozaj nikdy nevieš, čo sa môže stať, netvrdila by som s takou istotou "žiadnu búračku nespôsobím", jeden nikdy nevie, zamyslíš sa, do cesty ti skočí srnka, ty to stočíš do protismeru a už si v nejakom aute.. nesúdim nikoho, stať sa môže všeličo, ja len nechápem toľkú bezcharakternosť 8-O

[7]: Nech sa ti na tom SUVčku dobre jazdí   a všetky nepríjemné situácie nech sa ti vyhýbajú ! ;-) Babka veru nezaplatí nič,  to už nám je jasné. Autíčko sa opraví zo starých náhradných dielov, už to síce nebude to, čo predtým, ale v našej situácii si veľa nenavyberáme :-)

9 Nikky | E-mail | Web | 6. ledna 2014 v 21:18 | Reagovat

Ja mám síce vodičák už dlhšie, ale nejazdím, nie je žiaľ na čom, ale tento rok by som chcela...ale po BA mám obrovský rešpekt...tu sú blázni, ale nielen tu...je mi ľúto vášho autíčka...tete sa to raz vráti, neboj nič...inak krásne napísané, veľmi chválim tvoj rukopis :-)

10 m. | E-mail | Web | 7. ledna 2014 v 8:57 | Reagovat

Idiotů je svět holt plnej. Je úplně jedno, jak opatrně jezdíš, tu opatrnost musíš mít furt stoprocentní, ani ne tak abys ty sama něco neprovedla, ale abys stihla zareagovat v takových případech, kdy něco posere někdo jinej.

Právo neprávo, to je na tom nejhorší. Když na to dojde, tak je ti při setkání s debilem tvoje právo k ničemu. Já bych se asi víc hádala, ale člověk taky napoprvý neví, co má dělat. Divím se klidu tvých rodičů. Nějaká svině jim div nezabila dceru, když nechám stranu zrušení úplně novýho auta, a oni s ní klidně tlachaj? Nějaký kecy o starejch pravidlech bych jí naprosto nežrala, tím spíš, když pak začne měnit výpovědi, no ježiš. Nevim, proč bys ty měla mít problémy z toho, že jí voláš, ale osobně bych se s ní asi moc nevybavovala, spíš to nemilosrdně řešit přes úřady, ale tam je prostě to riziko, že se to potáhne navěky a nakonec z toho zase tolik nekápne. Holt úřady.

11 Nina | Web | 8. ledna 2014 v 18:54 | Reagovat

[9]: ďakujem Nikky :-) a tiež si to myslím, teta zožne, čo zasiala ;-)
[10]: neviem, či by niečo vyriešili naše hádky, skutočne... nenapísala som, že rodičia boli zmierení s tým, že ma niekto skoro zlisoval so zvodidlami ;-) Napísala som len, že po tom, čo sme sa spoločne radostne zvítali, situáciu riešili ako diplomati, komunikovali s vinníčkou nehody bez urážok, ako ľudia, čo sa teda bohužiaľ o nej povedať nedá :-? Ono sa to možno ťažko chápe, ale my naozaj nemáme veľa možností, jedine súdiť sa s poisťovňou a to mi príde vyslovene zbytočné :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama